Cez oceán do Ameriky

s Nekomentované

Keď naša dcéra, Barborka, prešla na viedenskom letisku cez turniket do bezpečnostnej zóny, myslela som si, že keďže sme to isté už raz zažili, keď bol pred dvoma rokmi na výmennom pobyte náš syn Lukáš, že už vieme čo nás čaká. Aj vďaka seminárom pre rodičov sme sa cítili byť pripravení. Neuvedomili sme si však, že sme nezažili, aby boli obe naše deti preč naraz.

fly-13950_640Ja sama som sa pripravovala skoro celý rok pred odchodom, sprevádzala som svoje deti pri ich rozhodnutiach a všetkých tých nekonečných prípravách. Môžem vám ale povedať, že keď príde ten deň a oni sú preč, máte pocit, že predsa ste až tak dobre pripravení neboli. Zrazu príde ten pocit, že vás už netreba, lebo viete, na seminároch hovoria, že keď je problém, treba ho riešiť tam, kde vznikol. Keď vznikne v Amerike, riešiť sa musí v Amerike, s americkou mamou, s americkými učiteľmi a kamarátmi, vy ste len tichý poslucháč, ktorý sa to celé neraz dozvie ako posledný.

Je to hlboká pravda a ja sama iným radím, aby deťom v zahraničí dali tú voľnosť, ale chvíľu to trvá než si to človek pripustí, a nevníma to ako svoju nepotrebnosť. Idete domov a odrazu sú tam prázdne izby, dnes, zajtra, o týždeň, celé mesiace. Napadne vás, aké je to celé smutné. V skutočnosti to ale vôbec nie je smutné, je to len zmena a na tú si treba zvyknúť.

Prostredníctvom svojich detí sa aj my dostávame za hranice Slovenska, aj my spoznávame ako žijú ľudia v iných krajinách, ako tam fungujú rodiny, aké sú tam hodnoty, ako sa tam chodí do školy.

Je to zároveň aj skúška toho, aký je náš vzťah s deťmi, či to, čo sme celé roky budovali je dobré a má pevné základy alebo sa tam nájdu aj trhliny. Odchod detí z domu preč prináša ťažké situácie pre obe strany, ako pre deti tak aj pre rodičov. Pobyty mojich detí v zahraničí mi pomohli pochopiť, že práve tie ťažké situácie umožňujú nájsť tú správnu nitku a trhliny zaplátať.

Z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že paradoxne práve to odlúčenie a veľká vzdialenosť dokáže v konečnom dôsledku rodinu zblížiť a rodičom pomôže nájsť si cestu k vlastným deťom. Naozaj to nie je smutné! Je to šanca  posunúť sa ďalej, niekam, kam by sme sa inak neposunuli.

mamina výmených študentov Lukáša a Barborky

Zanechať komentár