O YFU som nikdy nepočula, dokonca mi vás ani nikde „nevygooglilo“…

„…keď sa moja dcéra pred 2 rokmi hlásila na zahraničné univerzity a v rámci prihlášky posielala aj svoj životopis, tak ste mali počuť tie pohovory cez Skype so zástupcami jednotlivých univerzít. Jej angličtinu nikto neriešil, lebo je perfektná, ale aj pol hodinu sa jej vypytovali na výmenný pobyt, na jej skúsenosti so štúdiom v zahraničí a so životom, ktorý tam tak mladučká absolvovala. A na konci bolo vždy, čo môžu urobiť pre to, aby si vybrala práve ich univerzitu…“

Prečítaje si odpovede na otázky, ktoré sme položili Monike – mamine jednej našej úspešnej študentky. Jej dcéra Ivka strávila rok stredoškolského štúdia na Novom Zélande a v Austrálii.

1. Vaša dcéra Ivka Vás svojou voľbou ísť študovať do Austrálie postavila pred hotovú vec. Ako sa Vám jej nápad páčil?

Viete, je pravdou, že mi so samozrejmosťou s akou iní povedia mame: „Idem večer do kina,“ moja dcéra jedno popoludnie oznámila: „Mami, ja chcem ísť na rok študovať do zahraničia“  🙂

Pre mňa bolo skôr dôležité, do akej krajiny pôjde. Veľa sme sa o tom bavili. Ivka premýšľala ísť do USA, ja som zase radila Anglicko… Tým, čo majú doma teenegera  asi nemusím bližšie opisovať tón, s akým mi na konci našej diskusie položila otázku: „Bóóóóóóžžžeee, a kam teda mám ísť?!?“. „Ja neviem, Ivi,  prečo nechceš ísť niekde, kde sa bežne nedostaneš, keď budeš mať rodinu, deti, prácu, záväzky….“ A opäť nasledovalo:  „Bóóóóóóžžžeee, a to je kam?“ Priznám sa, že som už nemala trpezlivosť  to rozoberať, tak som sa jej „zbavila“ spôsobom: „Pre mňa, za mňa, choď aj na Nový Zéland…“ Hm, a ona o 2 dni prišla, že si vybavuje Nový Zéland a Austráliu…

A to som na chvíľu fakt onemela.  🙂

2. Čo Vás viedlo a presvedčilo k tomu, aby ste Ivanku na študijný pobyt v zahraničí pustili?

Dali ste mi vlastne 2 otázky. Prečo som ju podporila ísť študovať do zahraničia? A či som sa nebála ju pustiť samú? Fakt nebála. Teda bála, ale keď sa Ivka narodila, vedela som, že ju budem milovať ako nikoho iného. A láska by mala dávať krídla, podporovať a veriť… nie zväzovať. Takže toto bolo pre mňa rýchle rozhodnutie… Vychovala som svoju dcéru najlepšie, ako som vedela. Vedela som, že je inteligentná a rozumná a hlavne, že jej môžem veriť. A kvôli môjmu strachu jej nedovoliť ísť, to by v mojom ponímaní lásky znamenalo, že viac milujem seba ako ju. A preto som povedala: „Choď…“

A prečo som ju podporila v jej nápade?

Keď naše deti  začnú dospievať, asi naj… otázky, ktoré trápia každého rodiča sú: Ako si poradí so životom? Bude sa mať dobre? Bude mať prácu, aby sa uživila? Bude sa vedieť postarať o svoje deti, zarobiť na splátky úverov a na všetky tie platby, ktoré život prináša?

Často chodím okolo úradu práce a vždy mi zovrie hrdlo, keď vidím ten štvorstup mladých ľudí, ktorí nemajú prácu a čakajú tam na registráciu… Čo vie vlastne ponúknuť mladý čerstvo doštudovaný človek zamestnávateľovi, aby bol pre neho zaujímavý aj keď nemá prax a v tom-ktorom odbore ešte nič nedokázal? Často sme sa o tom doma rozprávali… Jediným, pre mňa logickým riešením, je vedieť sa odlíšiť, zviditeľniť, byť iný… a tým perfektné ovládanie cudzieho jazyka, skúsenosť so  životom a štúdiom v zahraničí nepochybne je.

3. Čo Vám pomáhalo „prečkať“ Ivankinu ročnú neprítomnosť?

Že som mala pravdu.  🙂

My, rodičia, po celý život svojim deťom radíme. Snažíme sa im predať zistenia, ktoré sme zbierali po celý život v snahe, aby to mali ľahšie. Ale ako inak naše deti prídu na to, že sme mali pravdu, keď ich nenecháme vyletieť z hniezda, hm?

Takže po prvý krát v živote moja dcéra zažila, čo to znamená mať dobré známky, keď sme rozposlali cez YFU jej vysvedčenia do škôl na Novom Zélande a v Austrálii a mala toľko ponúk, že tomu sama neverila…

A história sa zopakovala.

Keď sa Ivanka pred 2 rokmi hlásila na zahraničné univerzity a v rámci prihlášky posielala  aj svoj životopis, tak ste mali počuť tie pohovory cez Skype so zástupcami jednotlivých univerzít. Jej angličtinu nikto neriešil, lebo je perfektná, ale aj pol hodinu sa jej vypytovali na výmenný pobyt, na jej skúsenosti so štúdiom v zahraničí a so životom, ktorý tam tak mladučká absolvovala. A na konci bolo vždy, čo môžu urobiť pre to, aby si vybrala práve ich univerzitu!

Hm, zase som mala pravdu…  🙂

4. Hlavným motívom rodičov prečo posielajú svoje deti študovať do zahraničia je pomôcť im zdokonaliť sa v jazyku. Získala Ivka štúdiom v zahraničí okrem dobrej angličtiny aj niečo iné?

 

Keďže ja nehovorím po anglicky, tak vám veľa o Ivinom zlepšení sa v angličtine povedať neviem.  🙂  Pre mňa bolo neskutočné už keď sme spolu skypovali a ona prelaďovala medzi slovenčinou so mnou a angličtinou s jej zahraničnou „mamou“ s absolútnou samozrejmosťou. Bože, pamätám si na ten pocit… Bola som na ňu taká strašne pyšná!!!

Ale iste to nebol len jazyk, v ktorom „sa naučila mať sny“, ako sama hovorí. Odišla oprsknutá teenegerka, ktorá niekedy fakt vedela liezť na nervy. 😉 Vrátila sa mladá kultivovaná žena. A myslím to smrteľne vážne. Cítila som veľmi silne, že jej rebríček hodnôt sa zmenil razantne, bolo to neprehliadnuteľné. Jej spôsob vystupovania „zdospelel“. Asi by sa to stalo aj keby študovala len doma, ale tá premena by trvala niekoľko rokov.

5. Čo dalo Ivkino štúdium v zahraničí Vám?

V čase, keď Ivka prišla s nápadom ísť študovať 3. ročník gymnázia do zahraničia, som ako rodič prežívala také zvláštne obdobie. Na jednej strane som videla, že je šikovná, inteligentná… no veľakrát sa mi zdalo, že je nevďačná, papuľnatá… A tak som ju vyprevádzala na Viedenskom letisku s myšlienkou „…veď uvidíš, čo všetko pre teba doma robíme, keď budeš bez nás“. A v podstate som sa nemýlila. Ako som už pred chvíľou povedala, odchádzalo dievča a vrátila sa mi mladá žena.

Ale predsa len sa stalo niečo, čo by mi nikdy nenapadlo.

Zistila som  niečo, na čo som si popri všetkých starostiach, ktoré tento chaotický život každý deň prináša, takmer úplne zabudla. Aký je to dar, že ju mám. Že nie len ona bezo mňa to má ťažšie, ale aký je môj život bez nej pustý! Myslím, že Ivankin ročný výmenný študijný pobyt nás zmenil obe. Od jej návratu si vieme jedna na  druhú nájsť viac času a ten si spolu viac užiť.

6. Na čo by sa mali rodičia, ktorí sa chystajú poslať svojho stredoškoláka/stredoškoláčku do zahraničia pripraviť – (čo bolo pre Vás obzvlášť ťažké)?

…že rok budete mať len slová… nič iné.

Keď sú naše deti doma a nedarí sa im, tak ich objímeme, pohladíme… Keď majú radosť, tak spolu oslavujeme, skáčeme od radosti, vybozkávame sa…. Ale pripravte sa na to, že po celý výmenný rok budete mať jediný nástroj na smútok aj na radosť… slová. A to bolo niekedy strašne ťažké.

A ešte budete musieť na 100% dôverovať. Dôverovať tomu človeku, ktorého ste splodili, snažili sa ho vychovať v duchu svojich hodnôt a toho najlepšieho, čo je vo vás. A zrazu je tu skúška správnosti. Vaše dieťa ide ďaleko, samé a musí sa o seba vedieť postarať, bude sa o veľa veciach samé rozhodovať. A je to, ako by vám a vašej výchove niekto nastavil zrkadlo. Bolo to veľmi ťažké a zároveň strašne krásne a vzrušujúce. Chcelo to veľkú odvahu…

7. Spomínate si na nejakú veselú príhodu/príhody z čias výmenného pobytu?

Iste, že spomínam 🙂

Keď sa Ivanka presunula z Nového Zélandu do Austrálie, tak tam práve boli obrovské požiare. Bola tam asi týždeň, keď mi na Skype oznámila, že neďaleko ich mesta horí všetko, čo môže a v epicentre je 60 °C. Potom som si všimla na jednej fotke Port Douglas (tam Ivka bývala), ktorá bola uverejnená na Internete, že pár metrov od ich domu je nádherná pláž a do vody vedie plot…  a Ivanka mi vysvetlila s úsmevom, že je obdobie medúz, ktoré sa zdržujú blízko pobrežia a ich popŕhlenie môže zabiť, tak to preto… Som skoro odpadla, a popri môjmu zákazu vychádzať za mesto, aby nezhorela, pribudol okamžite ďalší: zákaz kúpania sa. Následne som sa jej 2 dni nevedela dovolať, na čo sa zrazu ozvala štebotavým hláskom, že tam bol tajfún, tak nefungoval telefónny signál ani Internet, ale už je vraj dobre a pohoda… 🙂 Myslím, že ešte v ten deň mi vysvetľovala, že si v škole mohla vybrať z dvojice predmetov – pomoc starým ľuďom v blízkom penzióne, alebo pomocné práce v blízkej ZOO. A ona si vybrala ZOO. Tak som mala radosť, že bude pri zvieratách, na čerstvom vzduchu… Bože, ale keď mi na druhý deň zavolala, že v ZOO ju pridelili pomáhať pri malých pandách a kŕmiť krokodíle!!!! … niekoľko dní som sa už radšej na nič nepýtala.  🙂 

Dnes sa na tom smejeme, keď to niekomu rozprávam…

Len chcem dodať, že práve toto boli chvíle, keď som ďakovala Bohu, že Ivanka vycestovala cez YFU. Skvelý a prísny výber hostiteľskej rodiny, ktorá Ivku vždy chránila a dávala pozor a  stály kontakt Austrálskeho YFU priamo s Ivankou mi bol nesmiernou útechou a istotou po celý ten rok. Ivanka bola po svojom návrate na viacerých jazykových pobytoch v hosťovských rodinách (napr. 2 mesiace v Španielsku a pod.), ale už nikdy sme sa s takým prístupom a starostlivosťou nestretli.

8. Je niečo na YFU Slovensko, čo by sa mali rodičia dozvedieť?

Priznám sa, že nám nemal kto poradiť, akú agentúru si vybrať. Skúsila som sa informovať tuším v troch iných agentúrach, v jednej z nich bola Ivanka aj na jazykových testoch, ale všade to bolo strašne neosobné. Už som sa priznala, že som nemala žiadny problém Ivanku pustiť na študijný pobyt, ale samozrejme som vedela, že si musím byť istá, že je o ňu postarané a jej život počas toho roka bude pod kontrolou. O YFU som nikdy nepočula, dokonca mi vás ani nikde „nevygooglilo“… Až keď som asi po mesačnom pátraní a zisťovaní možností náhodou stretla Noriku Kochanovú, ktorá dlhé roky robila riaditeľku anglického bilingválneho gymnázia, a spomenula jej, že Ivanka by rada šla na výmenný pobyt, tak mi jednoducho povedala: „Jedine YFU. Bola cez nich moja dcéra, sú skvelí.“ a na kúsok papiera mi napísala YFU, aby som si to zapamätala. Večer sme s Ivankou googlili a objednali sa na pohovor. Myslím, že po pár minútach som vedela, že sme u vás správne.

Ste jediná agentúra, kde všetci, ktorí nám radili, sami boli v minulosti výmenní študenti, vrátane vašej pani riaditeľky. Veľmi dôsledne ste nám rozprávali tak o výhodách a pozitívach výmenných pobytov, ako aj o ich úskaliach a negatívach, ktoré sú veľmi reálne, že prídu do našich životov. Nikto nemá v takom rozsahu predodjazdový seminár pre výmenného študenta a už vôbec pre rodičov, a neviem o žiadnej agentúre, ktorá má popríjazdový seminár. Máte pobočky po celom svete, čo nie je len komerčný ťah, ale je to realita. Mám to na Ivankinej koži otestované.  🙂 Ivanku aj v Austrálii, aj na Novom Zélande niekoľkokrát osobne navštívila dievčina z tamojšieho YFU priamo v hosťovskej rodine a zaujímala sa, ako to zvláda, či je všetko OK, či netreba niečo riešiť. A čo je asi najskvelejšie, tak návratom domov to pre výmenného študenta nemusí skončiť, ale ak chce, tak sa stane súčasťou nádhernej „rodiny“ dobrovoľníkov, ktorí vyprevádzajú na výmenné pobyty svojich nástupcov a pri ich návrate ich vítajú opäť doma. Týmto ste jedinečný a ja som veľmi rada, že sme sa vtedy o vás dozvedeli. 

… na záver…

Na túto tému ste mi otázku nedali, ale ak dovolíte, chcela by som Vám a všetkým čitateľom ešte niečo povedať.

Tento rok sme sa doma rozhodli, že chceme k nám do rodiny prijať zahraničného výmenného študenta. Je nám jedno, z akej krajiny príde, akú bude mať farbu pleti, či bude z chudobnej alebo bohatej rodiny… ale na 100% viem, že to chceme urobiť.

Keď sa Ivanka rozhodla ísť na výmenný pobyt, školy sa o ňu išli pobiť, vďaka jej známkam a mimoškolským aktivitám. Ale dlho nebola žiadna rodina, ktorá by ju medzi seba prijala. Odjazd sa blížil a stále sme nevedeli, či sa nájde niekto s veľkým srdcom, nadhľadom a odvahou prijať cudzie dieťa, niekoho z úplne inej kultúry, z opačnej strany zemegule na tak dlhý čas… Nikdy nezabudnem na tú chvíľu, keď ste nám z YFU zavolali (asi týždeň pred odletom), že máte pre Ivku rodinu!!!

Keby Casey, slobodná mamička s maličkou 3 ročnou Mell z Aucklandu na Novom Zélande, nenašla odvahu skúsiť zobrať výmennú študentku a keby manželia Kim a Zan, rodičia dvoch maličkých detí z mestečka Port Douglas v Austrálii, neboli našli chuť otvoriť dvere pre „tretie dieťa“ a prijať moju Ivku do svojej rodiny, nikdy by Ivanka nebola taká, aká je dnes… Silná, príjemná, inteligentná a scestovaná mladá žena, ktorá má celý svet ako na dlani a hranice štátov sú pre ňu len čiary na mape, ale v žiadnom prípade nie bariéry. Ivka práve končí 2. ročník štúdia v Dánsku, a pred mesiacom sa vrátila z mesačného študijného pobytu v Hočiminovom meste vo Vietname na Ton Duc Thang University a práve teraz si niečo vybavuje na Filipínach… Takto posunul výmenný študijný pobyt na strednej škole cez YFU jej život…

Budem šťastná, ak aj my budeme môcť niečo podobné urobiť pre mladého človeka, ktorý je dnes cudzí, ale o pár týždňov bude súčasťou našej rodiny.

Viem, že toto je môj dlh voči YFU… a voči životu.

Zanechať komentár