Syn z Argentíny

s Nekomentované

Ako päťčlenná rodina (dvaja dospelí, tri deti) sme aj pred hosťovaním nášho výmenného študenta, žili veľmi aktívnym a svetu otvoreným životom. Netušili sme však, že prijať nového člena rodiny na rok, bude až tak veľký rozdiel.

Keďže sme vždy radi športovali, cestovali, prijímali mnoho návštev z celého sveta, nezdalo sa nám zvlášť problematické prijať na rok výmenného študenta. Veď už pri stavaní nového domu sme jednu miestnosť plánovali ako hosťovsko-pracovňu. Tak sme si len urobili rodinnú poradu, schválili nápad, upravili izbu a už len čakali na toho „nášho“ študenta. Prišiel z Argentíny ako výherca medzinárdoného štipendia Martha Bighliani Scholarship.

Teraz, keď oslavujeme práve jeho 100 dní pobytu u nás, môžeme povedať, že asi najťažšie obdobie máme snáď za sebou. Obdobie, keď si na novú situáciu nezvykal len náš nový člen rodiny, no presne tak isto každý jeden z nás. Nie je to jedoduché pre nás – hostiteľských rodičov, no ani pre nových súrodencov, ktorí nevedia zo začiatku ako sa k novému „veľkému“ súrodencovi správať. Ťažko je byť oporou, keď život beží tak rýchlo a stále niekto niečo potrebuje, rieši či mení… S očakávaniami neprichádzajú iba študenti, ale ich majú aj hostiteľské rodiny a je ťažké sa niekedy stretnúť v správnom načasovaní. Tu však nastupuje: tolerancia, empatia, optimizmus, otvorenosť a treba aj vedieť požiadať o pomoc a podporu. A hlavne komunikovať, komunikovať a znova komunikovať.

Ale je to úžasné, keď sa po večeroch všetci spolu rozprávame už len po slovensky (áno, po troch mesiacoch!), keď si čítame sms-ky, ktoré nám náš argentínsky syn cez deň poslal a my sme nedokázali vylúštiť, čo nám to vlastne oznamoval. Keď deti hrajú spoločenskú hru a už vôbec nerešpektujú vekové, jazykové, kultúrne či iné odlišnosti („No a čo keď si nevie spomenúť ako sa povie po slovensky lienka?! – hráme to po slovensky!“; „Nedávaj jej menej kartičiek – ale veď má len 4 roky a ty máš 17… – to vôbec nie je dôvod na výhody!“) alebo keď vynadám všetkým rad-radom, lebo si pri teplote okolo nuly nevzali von bundy…

Mám radosť, keď môj 7ročný syn v písomke zo slovenčiny nakreslí rodinu, ktorej členom je jeho argentínsky starší brat. A o to tu ide. O to, že sme naozaj prišli k novému členovi rodiny 🙂

20151207_172618

My sa učíme tolerovať a prijímať stále sa meniace plány, kvetnatú reč ako z „telenovely“, silné emócie…náš argentínsky syn zas plánovanie a dodržiavanie programu, reálne riešenie situácií, či fakt, že nám to trvá trochu dlhšie, kým sa s ním budeme objímať. My ochutnávame pravé argentínske máté a on zase našu Kofolu. My prežívame voľby v jeho krajine a on zase naše každodenné slovenské starosti. A áno – je to zvláštne a v podstate aj celkom milé, keď vás 17 ročný chalanisko ešte pred svojim príchodom na Slovensko oslovuje „mamina“ a teraz už aj vášho manžela že „ocino“. 🙂

Bez tejto skúsenosti, by sme nikdy nemohli povedať, že vieme aké to je spoznať inú kultúru. A sme za to YFU vďační.

Hostiteľská mama študenta z Argentíny

Zanechať komentár