Aké to bude?

s Nekomentované

Výmenný študent. Tento status mi ostane navždy.

Rozhodnutie zdvihnúť kotvy, odísť niekam, kde nikoho nepoznám, je ťažké. Najväčšie obavy som nemal zo začlenenia sa do kolektívu, ale z hostiteľskej rodiny! Budú mať deti? Zvieratá? Kde budú bývať? Budeme si rozumieť? Navyše, väčšina bývalých výmenných študentov, ktorých poznám, musela počas pobytu rodinu meniť.

Vystupujúc z lietadla, čakajúc na batožinu, kráčajúc do príletovej haly, som bol veľmi zvedavý, aké to bude, keď ich prvýkrát zbadám. V diaľke ma už vítala vlajka YFU, tabuľa s mojím menom a usmiati ľudia. Vedel som, že som správne a že to pôjde!

Už ako zborista som býval v rodinách, takže zo začiatku som sa cítil ako na jednom z ďalšViktor_Kacmar_fotoích zájazdov. Ich priateľský a milý prístup mi však pomohol sa dobre do rodiny začleniť. Dokonca nemôžem ani povedať, že by som mal „homesick“ obdobia. Áno, samozrejme, že som býval unavený z neustáleho používania iného jazyka, občas mi chýbalo to či ono, no netreba to zbytočne dramatizovať. Väčšinou sa to stáva aj doma a aj tam som občas smutný a nevrlý.

Hovorí sa, že Vianoce sú najťažším obdobím. Ja to potvrdiť nemôžem! Zažil som veľa milých prekvapení, strávil som úžasný čas v kruhu novej rodiny a spoznal som úplne iné zvyky. Slovenské Vianoce si zažijem o rok, o dva… Ale toto je len raz.

Čaká ma ešte šesť mesiacov. Želám si, aby prešli čo najpomalšie!

Viktor

Zanechať komentár