Môj rok vo Francúzsku

s Nekomentované

Svoj výmenný rok som strávila vo Francúzsku. Vďaka mojej výmene som získala množstvo cenných životných skúseností. Mala som možnosť zažiť niečo, o čom ostatní len snívajú. Bol to úžasne strávený čas. Počas celého pobytu má sprevádzali pocity, s ktorými by som sa teraz rada podelila s Vami – budúcimi výmennými študentmi. Boli radostné, vzrušujúce, nostalgické. Niekedy mi išli pekne na nervy, no bez nich by to nebolo ono.

Najprv prišli pocity, keď sa rozhodla niekam ísť. Bola som nadšená, chcela som všetko vedieť, všetko si nájsť. Po čase som začala váhať, či to bol vôbec dobrý nápad a či som nemala počkať. Mala som len 16 rokov, nikdy som nebola v zahraničí dlhšie ako na pár dní a nikdy neletela lietadlom. Vzdať sa ešte pred začiatkom ale nie je môj štýl a tak som do toho išla. Bola som veľmi zvedavá ako bude vyzerať dom, rodina, škola, ostatní študenti a Francúzsko samotné!

Posledné dni na Slovensku boli ťažké. Od balenia sa (nikdy by som nepovedala, že 23 kíl je tak málo!) až po po lúčenie. Vo Francúzsku sme prvé dni strávili na popríjazdovom seminári, kde sme sa navzájom spoznali. Dobrovoľníci nám povedali základné informácie a potom nás umiestnili do rodín.

Prvé dni som strávila sťahovaním sa do mojej francúzskej rodiny a už onedlho šla do školy. Bol to veľký zážitok. Po francúzsky som nevedela rozprávať plynule a prvý deň sa už seriózne učilo! Musela som si písať poznámky, všetkým vysvetľovať kto som, skamarátiť sa so spolužiakmi…

Uvedomila som si, že moja trieda je naozaj skvelá. A to ani nehovorím o prírode, ktorú som videla každý deň počas cesty vlakom. Nikdy predtým by som nepovedala, že aj rovina, kde sú iba kravy a stromy, môže byť tak nádherná. Obzvlášť pri východe a západe slnka, čo sa vám pri francúzskom rozvrhu stáva pomerne často.

Školská jedáleň bola ďalšou z vecí, na ktorú budem spomínať veľmi rada. Vždy sme mali šalát, hlavné jedlo, jogurt alebo syr a zákusok. Ešte aj kuchárky boli veľmi milé! Napriek všetkým pozitívam, dostať sa do jedálne bol často veľký boj. Najmä ak som potom chcela stihnúť vlak.

 

Po nejakom čase som zmenila rodinu a všetko začalo odznova. S tou prvou som si veľmi nerozumela. Mali sme medzi sebou niekoľko problémov. Myslela som si, že to časom prejde a postupne si začnem na taký spôsob života zvykať. No potom som spravila veľmi dôležité rozhodnutie. Presťahovala sa. Ak by som sa v tom období nerozhodla problémy riešiť, nikdy by som nemala možnosť spoznať moju druhú hosťovskú rodinku. A to by ma veľmi mrzelo.

Moja výmena sa odvtedy úplne zmenila. Nebolo to ľahké, no s dobrými ľuďmi naokolo to ide vždy ľahšie. Nová hostiteľská rodina mi spravila krásne Vianoce a konečne som videla niečo z Francúzska. Bola som s nimi iba 2 týždne a dostala som darček od každého člena rodiny.

Veľa sme cestovali. Boli sme v Bretónsku pri mori, išli sme lyžovať, prechodili sme celé Alsasko, vo Švajčiarsku sme kúpili čokoládu. Bývali sme asi 20 minút od švajčiarských hraníc. To by ste mali vidieť tú tašku plnú čokolády, čo sme kúpili!

Rovnako ako aj na Slovensku, aj vo Francúzsku som zažila lepšie aj horšie dni. Veľmi mi pomohlo rozprávať sa s ostatnými výmennými študentmi, ktorí sa cítili rovnako. Zdieľali sme spoločné trápenia, starosti, ale aj veselé zážitky a spomienky. Bolo skvelé počuť, že nie som sama, čo sa cíti rovnako.

A  posledné týždne mojej výmeny?

Tešila som sa domov, no zároveň mi bolo smutno za tým, čo som vo Francúzsku nechala – rodinu, priateľov, prostredie, jedlo. Ako rada by som si dala syr „munster“ alebo slané palacinky. Chýba mi typické „tarteflambée“ alebo „foiegras“. Tiež by som veľmi rada videla moju rodinku, šla sa prejsť do Vogéz alebo popri pláži so psom. No neberiem to tragicky. Viem, že sa tam raz vrátim a moja francúzska rodinka k nám príde na návštevu už na Silvestra.

Po návrate domov, ale aj počas pobytu mi bolo položených milión otázok. Najčastejšie: „Tak, ako bolo?“ „Ty si sa mala, si si užila rok prázdnin.“ Po čase to je už otravné, ale ono to pokračuje: „To si na Vianoce nebola doma?“

Neskôr som to už prestala riešiť, naučila sa odpovedať naspamäť.

Môj návrat bol aj o inom. O tom, ako do mňa francúzska kultúra doslova nasiakla. Stále občas rozmýšľam po francúzsky, na internete hľadám výrazy vo francúzštine a niekedy miešam viac jazykov dohromady. Každému odvtedy pri rozlúčení hovorím „Pekný deň!“. Chýbajú mi syry, šaláty a iné francúzske potraviny.

Výmena ma veľa naučila. Pred dvoma rokmi, keď som sa na pobyt prihlasovala, netušila som kde pôjdem. Aké to bude pár dni pred odchodom, aké budú Vianoce v zahraničí, čo bude, keď sa budem musieť vrátiť a aké to bude po príchode. A teraz je to skutočnosť. Prešlo to veľmi rýchlo.

Čo som sa naučila? Okrem jazyka a francúzskej kultúry, som si veľa vecí uvedomila. Som viac samostatná, sebavedomá, naučila som sa veci riešiť inak. Som vďačná, že som získala druhú rodinu, ktorá na mňa myslí a stará sa o mňa. Nepozerám sa na zajtrajšok, užívam si dnešok.

Svoje rozhodnutie odísť do Francúzska vôbec neľutujem. Zažila som náročné chvíle, ale práve tie zo mňa spravili silnejšiu osobu. Mala som možnosť veľa vidieť a zažiť, nehovoriac o všetkých úžasných ľuďoch, ktorých som počas svojho výmenného roka spoznala. Ak rozmýšľate nad podobným dobrodružstvom, určite do toho choďte, nebudete ľutovať!

Viac si môžete prečítať na mojom blogu: lejournaldezofka.wordpress.com

Žofka

Zanechať komentár