Vysnená Austrália

s Nekomentované

Výmenný rok v zahraničí. My, výmenní študenti si pod tým predstavíme to isté: nové zážitky, noví ľudia, kamaráti, iná krajina… S takýmto pocitom som aj ja pred siedmimi mesiacmi stála na viedenskom letisku s pobaleným kufrom a pripravená zažiť asi najväčšie dobrodružstvo svojho života. Posledné objatie rodičov, kamarátov, a už som ostala sama. Po nekonečnom lete to nakoniec prišlo… Na letisku ma už čakala hostiteľská mama a sestra. Cesta z letiska bola celkom zaujímavá, keďže sa šoféruje na opačnej strane. Na druhý deň som sa so strachom v očiach vybrala do školy. Hneď som si našla kamarátov, no samozrejme, nikto poriadne nevedel, kde je Slovensko. Pomaly som si zvykala na novú rutinu, školu, rodinu, môj život sa po10264862_871533359527124_1121607500_nmaly, ale isto menil.

Po mesiaci som bola „veľkou“ sestrou mojej novozélandskej sestričky. Začínalo mi byť prirodzené, že ľudia chodia bosí aj keď bola zima, že ich netreba presviedčať dvakrát aby niečo spravili a že hlavným základom stravy bolo arašidové maslo. Pomaly som už ani zďaleka nebola to nové dievča, ktoré prišlo do školy bohvie odkiaľ, ale bola som dievča, ktoré bolo počuť na celú školu.
Po dvoch mesiacoch školy prišli zaslúžené prázdniny. Celé dni som trávila v posteli alebo som chodila von s kamarátmi. Potom sa ale bolo treba zase tráviť späť do reality = škola, môj posledný semester. Zažila som tam toľko vecí, na ktoré nikdy nezabudnem!
V novembri ale prišiel môj posledný deň v škole. Nie raz mi bolo povedané, že ja vlastne už ani nie som výmenná študentka, ale som jedna z nich! Trojmesačné prázdniny som si užila najviac, ako som len vedela. Vianoce boli netradičné, horúce a my sme išli kempovať. Po pár dňoch v stane som sa už neskutočne tešila na domov, môj „zélandský domov“!
Asi najťažšia vec, ktorou som kedy musela prejsť – bola rozlúčka! Ešte teraz nechápem ako sa mi podarilo natlačiť takých úžasných 6 mesiacov do tak krátkeho obdobia. Namierené som mala do Austrálie, kde som sa tiež veľmi tešila. Všetko začať od začiatku… Akurát teraz bol môj prvý týždeň v škole a zvládla som ho super. Na každodenných 37 stupňov sa zvyká celkom ťažko, ale napredujem. Mám tu ďalších dvoch súrodencov a tým o program núdzu fakt nemám. Čakajú ma ale moje posledné tri mesiace výmennej študentky, tak si ich idem naplno užiť!

Ivka

Zanechať komentár