#zijemsvojamerickysen2 – škola, predsudky a trocha irónie na koniec

s Nekomentované

Takže…od začiatku som sa snažila hľadať rozdiely. Viete objaviť tú „slávnu Ameriku“, ale bolo to naozaj ťažké… Možno som len všetko videla z perspektívy turistu. Ale ako bolo pre mňa náročné vidieť spočiatku rozdiely, tak je to ľahké teraz. Len keď sa zamyslím nad takou životnou úrovňou. Americký učiteľ zarába okolo 43 000 dolárov ročne. S mojím ocinom sa smejeme, že to len my na Slovensku sme čarodejníci a dokážeme žiť zo 700 eur na mesiac. Z platov sa odvíja aj veľa ďalšieho: Američania viac cestujú, chodia na dovolenky, sťahujú sa, viac nakupujú… A áno, možno je zopár veci lepších, ale čas strávený tu, mi iba pomohol pochopiť, ako veľmi milujem naše krásne Slovensko a chcem tam zostať žiť celý môj, žiadna „vysnívaná Amerika“!

img_3320Ale aby som sa dostala k predsudkom – máme ich voči Američanom veľa (iste aj oni voči nám – Európanom). Jeden z najväčších mýtov o Američanoch je, že sú leniví. Neverte tomu! (Okej, možno hovorím iba za Montanu, nemôžem hovoriť za celú Ameriku, keďže to je tak akoby ste porovnávali Fínsko so Španielskom!) Strašne veľa deciek tu športuje. Na Slovensku by sme sa k takýmto číslam nedostali ani náhodou. Ja som bola v tejto sezóne v „cross country“ tíme. Po tejto skúsenosti, ak by mi niekto povedal, že Američania sú leniví, tak ho asi kopnem. 😉 Tréningy boli riadna makačka, pravidelne sme behali okolo 14 km a každý víkend sme mali preteky. Vďaka čomu sa mi zadarmo podarilo precestovať skoro celú Montanu. Športy v Amerike sú rozdelené na sezóny, čo znamená, že po 2-3 mesiacov proste musíte začať robiť iný šport. Ale okrem toho okolo športu robia VEĽKÉ HALÓ. Neverili by ste koľko ľudí chodí povzbudzovať či už svoje vlastné decká ale dokonca aj decká susedov!

Jeden predsudok o Amerike sa mi však potvrdil. Amerika a jedlo. Nerozlučiteľná dvojica. Samozrejme, chýbajú mi halušky, ale milujem americké jedlo. Američania jedia stále a veľ.  Jedna porcia v reštaurácii sú pre mňa také tri obedy. Už len Vďakyvzdanie (môj obľúbený extra americky sviatok) je naozaj iba o jedla (a potom nakupovaní). Čo sa mi naozaj páči sú rodinné večere na ktorých si Američania v mojom okolí dajú záležať. Okrem toho naozaj kam sa pohnete všade je jedlo. Všade a veľa. Že fakt!  🙂

img_2236A poďme ku škole. Ide o jeden z najväčších rozdielov, ktoré som tu zatiaľ zažila. Len o rozdielnom školskom systéme by som mohla napísať knihu. Na začiatku školského roka si na mojej škole (neviem či je to tak všade v USA) vyberieš 6 predmetov. Jediné povinné sú angličtina a americká história. A fantázii sa už potom medze nekladú…môžeš si vybrať cez umenie, orchester, spevokol, divadlo, no proste skoro hocičo. Ja každý deň začínam hodinou v posilke. Americký školský systém (na rozdiel od slovenského) je založený viac na domácich úlohách ako na testoch. Čo je pre mňa naozaj vtipné na testoch (quiz) môžeš používať všetky svoje poznámky a knihy. Avšak na hodinách si píšete poznámky iba výnimočne. Vlastne na hodinách robíte niečo iba výnimočne – väčšinou je to o diskusiách a hrách. A so školou sa mi spája ešte jedna vec – autá. V Montane môžeš  šoférovať od 15 rokov, takže každé malé decko tu má auto. Áno, stále som pre to vystrašená. Všetci chodia všade iba autom. To, že ako YFU študent nemôžem šoférovať, beriem ako najväčšiu  nevýhodu, lebo o niečom ako mestská doprava môžete len snívať.

smarties-991229__340Pred nedávnom ma zaujal jeden článok, v ktorom sa hovorilo, že „Ľudia na Slovensku sú ako balenie Paralenu. V USA sa viac podobajú na krabičku Lentiliek. V jednej súprave metra nájdete aj 150 rôznych národností. 50 odtieňov žltej, hnedej, čiernej, červenej…“ A možno toto je dôvod väčšej tolerantnosti. Nie len k odlišným farbám pleti ale celkovo k osobnosti. Na hodinách máte viac príležitostí na vyjadrenie vlastného názoru. Do školy môžete ísť v teplákoch, niekedy mám pocit, že niektorí chodia aj v pyžamách a nikto sa na vás ani škaredo nepozrie. Viem si predstaviť – na Slovensku by to už bol „módny škandál“. O Amerike sa hovorí ako o krajine náboženskej slobody. My, v našom malom mestečku, máme asi 40 rôznych kostolov. Každá moja kamarátka je iného náboženstva. Tolerantnosť Američanov ma naozaj pozitívne šokuje ešte aj teraz.

Prečo by som študijný pobyt (a práve v USA) odporučila iným? Je to tá najlepšia skúsenosť v mojom živote. Chcela by som sa podeliť s vami o všetky moje zážitky – za tie tri mesiace sa ich nazbieralo toľko, že by som pri opisovaní musela stráviť niekoľko dní. Pripájam vám nejaké fotky, lebo tie niekedy povedia viac ako tisíc slov. A všetkým budúcim YFU študentom odkazujem ak rozmýšľate o výmennom pobyte či už v Amerike alebo hocikde inde vo svete, a máte nejaké otázky, budem rada ak mi napíšete. Ja sama viem koľko som mala otázok, budem rada ak budem môcť pomôcť.

Vaša Zuzka.

PS: A tá irónia na záver: Keďže Amerika je Amerika a Američania pochádzajú z Európy veľakrát sa mi stalo, že mi ľudia povedali, že ich starí rodičia pochádzali z Česka alebo Poľska. Okrem iného nie že by to bolo pred 26 rokmi ale k Američanom sa ešte stále nedonieslo, že Slovensko je samostatná krajina a tak majú ešte stále Československo. Ale o tom som nechcela. Nikdy by som nečakala, že tu na druhej strane sveta v malej Montane stretnem niekoho zo Slovenska ak aj áno, určite by som nečakal, že ten niekto bude narodený v ten istý deň ako ja. Takže áno svet je naozaj malý! Našťastie  🙂

PS 2: Fotky sú z „Homecoming“-u. Ide o najväčšia futbalovú hru sezóny. Na každý deň máte prepísané čo si máte obliecť do školy. Seniori, seper-hrdinovia, Disney postavičky a podobne, takže sa v škole cítite ako na Halloween. Potom máte veľkú oslavu a celá škola ide na futbalovú zápas.

Na tej druhej je moja prezentácia – poster na konci sezóny „Cross country“. Urobila ho pre mňa moja hostiteľská mamina a každé preteky boli pre mňa obrovským zážitkom! Takto sa so sezónou lúčia „Seniori“.

Zanechať komentár