„Nemci nie sú až zas taký ukecani.“ vraví Janka, študentka na výmene v Nemecku 

s Nekomentované

Keď sa povie Nemecko, veľa z nás si predstaví gumené medvedíky, pivo, alebo Angelu Merkelovú. Myslíme si, že ako štát Európskej Únie ho dobre poznáme, ale nie všetko je vždy také ako sa zdá…

O tom, aké to je stráviť rok v Nemecku nám porozprávala Janka.

 

Môžeš sa nám v krátkosti predstaviť?

Ahoj, ja som Janka a pochádzam z Košíc. Už pred niekoľkými rokmi som chcela ísť študovať do zahraničia. Keďže angličtiny mám dosť na anglickom bilinguáli, kde študujem, nepotrebovala som si ju ísť zlepšovať do Anglicka. Naviac som nechcela íst veľmi ďaleko, lebo som sa vždy chcela vrátiť naspäť do Košíc. Preto som sa rozhodovala medzi Nemeckom, Švajčiarskom a Rakúskom – po nemecky som už celkom dobre vedela. Nakoniec Nemecko vyhralo  – z finančnej, aj kultúrnej stránky.

 

Prečo YFU?

Úprimne sa mi páčilo, že to bolo lacnejšie a nepýtali si za všetko veľké poplatky. U YFU ma potešil fakt, že väčšina ľudí, ktorí pre nich pracujú sú dobrovoľníci. Je to také viac rodinné, všetci sa viac starajú ako sa študentovi darí a snažia sa aby si sa všetci cítili čo najviac v pohode. Ďalšia kamoška, ktorá už s YFU výmenný pobyt absolvovala mi hovorila, že keď mala nejaký problém, tak jej ho pomohli v pohode vyriešiť. Naviac YFU má v programe veľmi dobré prípravné semináre pred vycestovaním, aj počas pobytu v zahraničí. Napríklad my v Nemecku máme meet-ups, kde sa stretávame ako výmenní študenti. Celkovo má YFU dlhú, už 60 ročnú tradíciu. Pôsobí po celom svete, nie iba na Slovensku. Jednoducho na mňa YFU pôsobilo spoľahlivo a dôveryhodne.

Čím je pre teba YFU Slovensko?

YFU Slovensko je taký začiatok k spoznaniu nových ľudí pred vycestovaním na výmenný pobyt. Pred našim odchodom nám dobrovoľníci hovorili o svojich skúsenostiach z ich výmenných pobytov, čo mi pomohlo.YFU Slovensko mi bolo tiež oporou, keď som musela zmeniť hostiteľskú rodinu.

 

Komu by si odporučila YFU program?

Myslím, že hlavne ľuďom, čo sa neboja zlyhania, nemajú presne nalinkovaný život a jednoznačné predstavy o tom, čo chcú zažiť. Ale asi by bol prínosom aj pre opačných ľudí, lebo by to zmenilo ich myslenie – to už záleží od uhla pohľadu. Celkovo asi skôr viac tým extrovertným, lebo musíš za krátky čas spoznať veľa ľudí a keď je niekto introvert, môže to byť pre neho ťažšie. Nehovorím však, že by to introverti nezvládli – ak to chcete skúsiť a zažiť rok mimo svojho bežného stereotypu poďte do toho! Veľa vám to dá.

Ako vyzerá tvoj normálny deň v Nemecku?

Ráno vstanem a idem na ôsmu do školy. Asi najväčším rozdielom medzi školou na Slovensku a v Nemecku je to, že tu majú dvojhodinovky – dve 45-minútové hodiny jedného predmetu za sebou. Vyučovanie tu trvá dlhšie, bežne do pol štvrtej. Nepíšeme veľa testov, tak jeden až dva za polrok z každého predmetu, čo predstavuje polovicu výslednej známky a druhú polovicu tvorí hodinová spolupráca.

Po škole, vo voľnom čase, sa stretávam s kamarátmi, hrám basketbal a volejbal a chodím do kostolného súboru, kde sa hráme a rozprávame s deťmi.

 

Čo si sa naučila od svojej hostiteľskej rodiny?

Určite som sa naučila viac mlčať, lebo ja som veľmi ukecaný človek a Nemci nie sú takí ukecaní ;o)  Moja hostiteľská mamka je veľmi introvertná a teta tiež, takže najviac sa asi rozprávam s hostiteľským ockom. Ja keď som s kamarátmi, tak rozprávam o všetkom, čo mi napadne a tu som sa to naučila filtrovať. Tiež som prišla na to, ako dobré je mať rád ľudí, hlavne potom, čo ma moja nová hostiteľská rodina tak pekne prijala. A potom som sa určite naučila vďačnosti, lebo si uvedomujem, že oni majú z môjho pobytu oveľa menej ako ja a napriek tomu sú hostiteľskou rodinou.

Chcela by si ty aby ste sa s Vašimi doma v Košiciach niekedy stali hostiteľskou rodinou?

Viem si to predstaviť. Určite by to nebolo ľahké, ale pokojne áno. Čo je podľa mňa najnáročnejšie to je skutočnosť, že ľudia spolu najskôr začnú bývať a až potom sa spoznávajú. Myslím si ale, že je to veľmi dobré a prínosné pre celú rodinu, lebo výmenný študent je iný ako oni, takže sa každý má možnosť niečo nové naučiť. A to je veľmi obohacujúce.

 

Čo ti poskytuje tvoja hostiteľská rodina?

Oni mi poskytujú ubytovanie a jedlo – hostiteľská mamka varí. A dávajú mi peniaze na desiatu, čo nie je samozrejmosť – vreckové máme dostávať od našich slovenských rodičov, ale moji hostiteľskí rodičia sú veľmi zlatí. Ja si sama platím lístok na autobus, alebo keď idem s niekym von. Ale vzali ma s nimi aj na dovolenku a za to som tiež nemusela platiť.

 

Ďakujeme za rozhovor 🙂

Zanechať komentár