Vo Francúzsku si užívam každodenné radôstky!

s Nekomentované

Už je to pár mesiacov, čo je Rebeka vo Francúzsku. Užíva si to tam plnými dúškami a my sme sa jej preto rozhodli položiť pár otázok, ako sa má a ako to vo Francúzsku chodí. Dokonca je s francúzštinou na tom tak dobre, že celý rozhovor prebiehal v tomto jazyku! 

Ahoj Rebeka, dúfam, že sa máš dobre. Mohla by si nám povedať čosi o sebe a prečo si teraz vo Francúzsku? 

Rozhodla som sa prísť do Francúzska, lebo som potrebovala zmenu. Cítila som, že sa musím trochu zmeniť. Vtedy som ešte nevedela ako, ale vedela som, že chcem ísť kdesi preč a chcem, aby ma to ovplyvnilo. Skoro celý môj život som zasvätila športu. Milujem ho a navyše som mala príležitosť ho robiť na vysokej úrovni. Ale paradoxne som zistila, že ma baví menej a menej. A preto som dostala trochu šibnutú myšlienku – úplne zmením svoj život tým, že pôjdem do zahraničia. Bez toho, aby som presne vedela kde budem a čo budem celý čas robiť. A keďže som vždy mala rada všetky druhy syrov, rovnako som sa učila francúzsky, môj výber padol na Francúzsko. A takto začalo moje dobrodružstvo.

Môžeš nám popísať svoj deň, vlastne takú tvojú dennú rutinu? 

Vstanem, zídem dole, pozdravím rodičov a potom si s nimi a s vôňou kávy užívam príjemnú rannú chvíľku. Naraňajkujem sa a potom idem na bicykli alebo vlakom do školy. Keďže som bola zranená, nemohla som dlhšiu dobu športovať a tak som si naozaj užívala tieto ranné cesty.
Škola je úplne odlišná od tej našej. Na hodinách sa hovoria iné veci a inak sa skúša. Myslím si, že je to oveľa zaujímavejšie, ale je pravda, že to nie je ľahké. Všetci musia pracovať. Navyše, nie je nezvyčajné skončiť o šiestej a ísť do školy aj v soboty kvôli písomkám.

Mimo školy je jedna super vec – l´AS – Association sportif, po slovensky športová asociácia. Ak je tam človek prihlásený, môže robiť viacero športov za dobrú cenu. Napríklad, ja každú stredu poobede a vo štvrtok počas obednej pauzy chodím liezť a milujem to! Dokonca občas robia nejaké súťaže s veľmi priateľskou atmosférou. Jedenkrát v septembri sme šli aj do famózneho Fontainebleau. (poznámka pre nelezcov, jedna z najvýznamnejších lezeckých oblastí – bouldrových oblastí – lezenie bez lana v Európe) Bolo to fakt super.

Čiže ako som už povedala, keďže študenti tu končia neskôr ako u nás, väčšina mimoškolských aktivít sa koná neskoro večer. Napríklad ešte chodím na atletiku trikrát do týždňa a často sa vraciam domov okolo 20,20 – 20,40. Je to naozaj neskôr ako som bola predtým zvyknutá.

A tiež večere, na začiatku ma to hnevalo, že tuto vo Francúzsku skoro všetci večerajú medzi 20,00 a 21,30. Ale tak čo, nemám na výber. Zvykla som si mať olovrant okolo šiestej – siedmej ako väčšina ľudí na okolo. Na druhej strane, večera je vždy malá oslava na konci dňa. Celá rodina je spolu za stolom a každý rozpráva o svojom dni. Milujem tento čas strávený s rodinou, sú to moji najlepší kamaráti, ktorých tu mám. Žijem vo veľkej rodine plnej športu: tato behá ultramaratóny, miluje hory a prírodu ako ja, veľmi dobre si rozumieme. Moja hostiteľská mama je veľmi príjemná žena, ktorá sa o nás dobre stará.

Potom, využívam príležitosť mať najlepších hostiteľských súrodencov! Najstaršia dvadsaťročná Claire študuje v Paríži a občas chodí na víkendy domov, Obdivujem ju, je veľmi múdra a vždy obdivujem jej znalosti o histórii a kultúre. Potom mám sestry Sixtine a Quitterie, ktoré zbožňujem. Tiež robia atletiku ako ja. A môj super brat Etienne. Aj keď musí veľmi veľa pracovať kvôli štúdiu inžinierstva a vídavame sa menej, vždy sa spolu veľa nasmejeme.

Aký je tvoj najlepší zážitok?

Ani neviem, skôr sú to malé každodenné radôstky. Naozaj by sa mi vyberalo niečo extra. Mne sa môj rok vo Francúzsku jednoducho páči a som rada, že som sa na túto zmenu života dala! 😉

 

 

Ešte si môžete pozrieť video z Rebekinho popríjazdového smeinára vo Francúzsku https://www.youtube.com/watch?v=mukCJhGnnWs&t=1s 

 

Zanechať komentár