Všetko sa to zbehlo náramne rýchlo jeden deň na jeseň sme sa rozhodli, že chceme byť hosťujúca rodina a už o pár týždňov sedela Melissa na gauči v našej obývačke. Melissa k nám naskočila ako do rozbehnutého vlaku dva týždne pred Vianocami. U nás doma deti po chorobe, neupratané, čakalo nás veľa práce a keďže to bolo takmer zo dňa na deň naozaj bolo treba všetko ešte len pripraviť, aby sa u nás mohla cítiť ako doma. Napriek zdravotným problémom to Melissa zvládla výborne v rámci svojich možností a aj my sme sa jej snažili s adaptáciou pomôcť ako sa len dalo.  Len o pár dní dostala nápad že by mohla mať mačku, a tak sme sa rozrástli ešte viac. Pravda, že hneď vyskočili rôzne problémy s tým spojené, nakoľko v dome sme zvieratko doteraz nemali. Napríklad, ako dostať mačku dole z vianočného stromčeka a iné, ale keď máte tri malé ešte nie školopovinné deti ste už na podobné kuriozity naozaj zvyknutý. Takže sme to brali ako príjemné spestrenie.

Vianoce boli také “štartovacie” trochu sme sa oťukávali, zahrali sme sa nejaké hry, varili sme spolu, užívali si oddych, a hlavne sme sa snažili aby bola pohodička. Decká si zvykali na veľkú sestru, sestra si zvykala na malých besných bratov a plaziacu sa sestričku – čo teda naozaj nie je jednoduchá úloha.  Melissa sa hneď prvé dni naučila od drobcov novú slovnú zásobu, za ktorú by sa nemusel hanbiť nejeden škôlkar, napriek tomu že do škôlky nechodia. Aj keď neviem či takéto slová ešte niekedy v živote využije – no aspoň u nás ich poctivo využívala aby bratom nezostala nič dlžná. 🙂 Tiež sme si užili parádnu snehovú nádielku, ktorá prišla na konci vianočných prázdnin. A keď si hneď po nástupe do školy Melissa pádom spôsobila mierny úraz – mohla si vyskúšať aj slovenské zdravotníctvo. Našťastie to nebolo až také vážne a po pár dňoch nám Melissu z nemocnice vrátili domov, kde tiež nepobudla dlho a mohla opäť vyraziť spoznávať nových spolužiakov do turzovského gymnázia.

Koniec zimy a začiatok jari ubehol ako nič a už tu bola Veľká noc. Za ten čas sme sa snažili užiť si seba navzájom čo najviac. Melissa sa zatiaľ celkom zabývala, a aj keď prirodzene (s ohľadom na povahu, náladu, vek a tiež intenzitu hluku našich drobcov) rada trávila čas vo svojej izbičke, ušlo sa aj nám niekedy jej spoločnosti (veľmi príjemná zmena porozprávať sa s niekým starším ako 5 rokov 🙂 ). Čo sme si tiež veľmi cenili bola napríklad taká pomoc s domácimi prácami alebo s bábätkom. Ale zase naša Melissa si počas pobytu u nás našla čas aj na hobby – koníky, ktoré sú ustajnené neďaleko. Ešte dnes si pamätám keď prišla vysmiata ako slniečko že jazdila po kopcoch a to tam bola len druhýkrát!

Na Veľkú noc prišla celá Melissina rodina a tak sme si užili nie len slovenskú šibačko-oblievačku ale tiež nemecké hľadanie čokoládových vajíčok a iných prekvapení po záhrade. Na Veľkonočnú nedeľu sme to zavŕšili spoločným výstupom na Veľkú Raču.

V máji sme ešte stihli spoločnú rodinnú dovolenku v Tatrách, ktorá sa ako vždy trochu niesla v duchu “dovolenka s malými deťmi je len starostlivosť o deti v inom prostredí”, ale napriek tomu dúfam, že sme si ju všetci užili. A už sa Melissa pomaly začala baliť domov. 

Pôvodný pocit, ako je šesť mesiacov veľmi dlhá doba (Melissa k nám prišla po zmene prvej hostiteľskej rodiny), sa zmenil na myšlienku ako to neskutočne rýchlo ubehlo! Možnosť vyskúšať si mať takú takmer dospelú dcéru bola pre nás veľmi inšpirujúca a dúfame, že aj pre Melissu to bol obohacujúci čas. Malá sestra si veľmi obľúbila svoju veľkú “kamošku”. S bratmi to bolo trochu rozpačitejšie, a napriek tomu že si pri nich Melissa často svojsky užívala byť “najstarším dieťaťom” v rodine (čo bratia neveľmi často ocenili 🙂 ), nepochybujem, že aj pre nich to bola zaujímavá skúsenosť.

Nám sa veľmi zapáčilo praktické sledovanie, študovanie a rešpektovanie  odlišností a ne-odlišností rôznych pováh a kultúr, a tak už teraz plánujeme ako si to zopakujeme aj na budúci rok!

Goralkovci, hostiteľská rodina z Kysúc