Čo mi dal výmenný pobyt? Alebo: ako to vidím po siedmich rokoch…

s Nekomentované

Aj keď v auguste to už bolo sedem rokov, odkedy som odišla na výmenný pobyt, stále si pamätám ten deň, ako by to bolo včera. S malou dušičkou som sedela na zadnom sedadle auta keď ma rodičia viezli na letisko. Jediné, čo som vedela o mojej nasledujúcej destinácii bolo, miesto a že budem bývať v hostiteľskej rodine s dvoma rodičmi, troma deťmi a štyrmi psami. Mala som pocit, že takú neistotu nemám ako zvládnuť. Tešila som sa, srdce mi búchalo, chcelo sa mi plakať, no proste odohrával sa vo mne veľký mix emócií. S rodičmi sme dorazili na letisko a tam, natešení YFU dobrovoľníci mali pre mňa pripravený cestovný balíček s dokumentami, ktoré som potrebovala na cestu. Asi najviac som sa bála prestupov na letiskách. Bála som sa, že mi ujde lietadlo a už ma nikdy nikto nenájde. To sa ale nestalo, cestu som zvládla, a ocitla som sa v mojom novom domove. Pred pobytom som si myslela, že s mojou hostiteľskou rodinou budeme kamaráti a že to bude možno trochu zvláštne. Nevedela som si ani len predstaviť, že už po pár mesiacoch sa z mojej hostiteľskej rodiny stane moja naozajstná rodina. Vybudovali sme si krásny vzťah a rok s nimi ubehol neskutočne rýchlo. Keď som odchádzala, bola som veľmi smutná, že môj pobyt sa skončil a že môj YFU zážitok je už na konci.

Keď som sa vrátila domov, stala som sa YFU dobrovoľníčkou a vďaka tomu som mohla moje skúsenosti odovzdať ďalšej generácii študentov. Vtedy som pochopila, že to že som naspäť neznamená, že z môjho jednoročného pobytu nemôžem ťažiť ešte celé roky. Počas nasledujúcich rokov som sa viackrát ocitla v situáciách kedy som sa musela adaptovať do novej kultúry. Najprv keď som začínala bakalárske štúdium v Škótsku. A neskôr počas môjho vysokoškolského výmenného pobytu v Severnej Karolíne v USA, počas letnej stáže v Londýne a aj teraz keď som začala master štúdium vo Švédsku.

Momentálne sa pasujem so švédčinou, snažím sa porozumieť novej kultúre a adaptovať sa na nové tradície. Niekedy sa cítim presne tak isto ako pred tými siedmimi rokmi. Ale, vždy keď sa mi nedarí, neviem si spomenúť ani ako sa povie ‚ďakujem pekne‘ po švédsky, alebo keď tu celý deň bez prestávky prší, spomeniem si, že som sa už raz s novou kultúrou popasovať vedela. Aj keď som od môjho originálneho výmenného pobytu zažila veľa dobrodružstiev, veľa som sa toho naučila a veľa som toho dokázala, naozaj si myslím, že ten pobyt bol mojím najväčším úspechom. Tiež si myslím, že to kde teraz som, fyzicky, ale aj psychicky, je len a len vďaka tomu, že som pred siedmimi rokmi bola na výmennom pobyte. Doteraz mi to dodáva odvahu a sebavedomie púšťať sa do výziev a neistých situácii. V hĺbke viem, že mám čo svetu ponúknuť, viem si nájsť kamarátov hocikde na svete a viem sa adaptovať do nových kultúr. A myslím si, že ešte veľa rokov budem s obdivom spomínať na to šestnásť ročné dievča ktoré sa pre siedmimi rokmi vydalo na veľké dobrodružstvo a zvládlo to na výbornú.

Baška

Zanechať komentár