Už je to rok a pár mesiacov, čo som sa vrátila z môjho výmenného pobytu vo Francúzsku. S hostiteľskou rodinou som mala výborný vzťah, čiže bolo jasné, že sa ešte stretneme. Najprv sme v Banskej Štiavnici spoločne oslávili Silvestra. Veľmi sa im tu páčilo a chcú sa ešte vrátiť a spoznať aj iné kúty Slovenska.

Keď prišli letné prázdniny, šla som ja na návštevu k nim, do Alsaska. Bolo to super a zároveň to bolo iné. Hosťovskí rodičia ma pekne privítali na letisku a za chvíľku sme boli “doma”, kde sa na mňa vrhol natešený pes a postupne som sa na všetko rozpomínala – na naše spoločné zážitky, spoločne prežité dni, ranné rutiny alebo aj zvuky domu. Večer sme si dali pivo a rozprávali sa – čo všetko sa zmenilo, čo všetko sme zažili od chvíle, keď sme sa videli naposledy. Cítila som sa príjemne.

Ďalšie dni som sa postretávala so spolužiakmi a postupne som si zase uvedomila veľa vecí. Ono pár mesiacov života naviac a nejaké ďalšie zážitky vedia pár názorov a myšlienok pozmeniť a pár vecí si zase uvedomiť.

Ale to najlepšie prišlo až tesne pred Vianocami. Posielala som hostiteľskej mame fotky zo stužkovej a k tomu som pripísala pár viet. Na druhý deň mi došla odpoveď, či by som nechcela stráviť Silvestra s nimi, v ich druhom domčeku v Bretónsku. Keďže k tomu pribudla aj jedna letenka, bol to vianočný darček. Super vianočný darček! 🙂

Tento povianočný výlet bol naozaj úžasný. Bola som tak šťastná, že som vo Francúzsku, že môžem hovoriť po francúzsky, že môžem jesť a piť ako vo Francúzsku a že možem byť so super milými ľuďmi, že môžem byť so psom, že môžem ísť len tak na prechádzku k moru. K tomu sme navštívili zase pár miest, ktoré som ešte nevidela. Celé som si to užívala.

Navyše, zase som stretla rodičov hosťovskej mamy a ich rodinných priateľov s troma chlapcami v mojom veku. A je to strašne milé, keď vám donesú nejaký darček, rozprávajú sa s vami, majú úprimný záujem o vás a o Slovensko. A ešte k tomu od hostiteľských rodičov viete, že sa na vás, aj ich druhú výmennú študentku Naomi z USA pravidelne pýtajú.

Je to fakt skvelé. Vrátiť sa na miesto, kde som strávila nejaký čas a byť s ľudmi, ktorých mám rada a ktorí spravili pre mňa toho tak veľa. Navyše ten pocit, že oni ma pozvali, že to šlo z ich strany… A vtedy človek naozaj vie, že tvoja pôvodne hostiteľská rodina ťa berie ako čosi viac, ako len študenta. Že som už tak trošku súčasťou ich rodiny. 🙂

Žofka