Nórsko – iná škola, iné jedlo…ale tá úžasná príroda!

„ Svetlo je tam trochu extrémnou záležitosťou. V zime ho v lepšom prípade zažijete pár hodín denne – a ak máte smolu, že žijete na úplnom severe, žijete skrátka pár mesiacov potme. Ale ak si počkáte do jari, potom si aj o polnoci môžete pokojne čítať knihu bez baterky a musíte si dať pozor na to, aby ste vôbec išli spať.“

Norsko_hokej na ladeSeveroeurópska krajina s rozlohou asi 8 x väčšou ako je Slovensko, a približne rovnakým počtom obyvateľov je pre väčšinu našincov pomerne veľkou neznámou. Hoci Nórske kráľovstvo nepatrí medzi najvychytenejšie destinácie slovenských turistov, o hlavnom meste Osle, korunovačnom meste nórskych kráľov Trondheime, druhom najväčšom meste v krajine Bergene, alebo o mieste konania zimných olympijských hier 1994 Lillehammeri ste už asi počuli, však?

Na zážitky a postrehy z krajiny polnočného slnka sme sa povypytovali našich výmenných študentiek Heleny z Čiech a Anetky z Bratislavy.

Asi najčastejším dôvodom návštevy Nórska je jeho neuveriteľná príroda. Fjordy, z ktorých niektoré zasahujú až 200 km do vnútrozemia, ľadovce, nekonečné lesy…. „Nie je ničím prekvapivým keď pred domom prakticky uprostred mesta stretnete jelene, ktoré sa pasú v predzáhradke na kvetinovom záhone ;o)“ spomína Helena.

Nóri majú k svojej prírode neuveriteľne pozitívny vzťah. Milujú „outdoor“ život – prírodu využívajú na šport i na rekreáciu. Veľkú noc napríklad Nóri veľmi neoslavujú, no veľa z nich vyráža počas veľkonočných prázdnin s rodinou na chatu. Niektoré nórske rodiny napríklad nemajú na chate elektrinu, na záchod sa chodí do „kadibudky“ a po vodu do potoka. No nie je nič nórskejšie ako keď strávite Veľkú noc prakticky na samote v lese, cez deň pobehujete na bežkách po horách a večer sa ohrievate s knihou pri krbe.

Nóri sa údajne rodia s bežkami na nohách. A keď sa konečne roztopí sneh a rozmrznú cesty, vytiahnu bicykle. Jazdí na nich toľko ľudí, že viac ako šport je to skôr dopravný prostriedok.

Helena s Anetkou sa zhodli na tom, že hoci nórska kuchyňa ponúka množstvo jedál, ktoré je dNorsko_jedloobré ochutnať, obom im chutil brunost. V preklade to znamená hnedý syr. Obsahuje karamelizovaný mliečny cukor, vďaka ktorému má výrazne sladkastú chuť. Existuje viacero typov farieb a chutí a dá sa jesť na viacero spôsobov. Je takou „love it or hate it“ (alebo to miluješ, alebo to neznášaš) záležitosťou. Anetku zaujalo nielen to čo Nóri jedia, ale aj ako to jedia – „praženicu si kladú na chlieb a nejedia ju z taniera, tak ako sme zvyknutí u nás, hotdog jedia v lokši, na Vianoce sa je bravčové a na Nový rok moriak. Obed je skoro vždy len obložený chlieb a večera býva už aj o druhej a potom majú kveldsmat, alebo večerné jedlo tesne pred spaním. Aj štedrovečerná večera vyzerá úplne inak ako u nás: Bravčové rebrá, tri druhy klobások, kjøttkaker (v preklade mäsový koláč, ale skôr to bola taká na dosť jemno pomletá fašírka), pinnekjøtt (veľmi slané mäso, predpokladám, že z ovce), zemiaky, nejaká divná kaša, džem z takých červených bobuliek a ako dezert sme mali jahodový kompót so šľahačkou“ spomína Anetka.

A čo hovorí Anetka o jej škole? „Nórska škola je niečo úplne iné ako naša škola na Slovensku. Prvé čo som si všimla je prístup. Žiaci tu berú učiteľov ako kamarátov, ani si nevykajú. Dochádzka na vyučovanie sa tu síce počíta, ale ospravedlniť sa môžeš sám. Používajú sa počítače celý čas, čo vytvára veľmi odľahčenú atmosféru a žiaci sú na Facebooku a Netflixe skoro nonstop. Učiteľom je to však v istom zmysle jedno, lebo to, čo a či sa naučíš je tvoja zodpovednosť. Tento prístup sa mi veľmi páči, lebo tak je ozaj vidno kto je dosť vyspelý na to sa sústrediť na školu.“

Anetka o svojom pobyte v Nórsku píše na jej blogu: http://anetamacejakova.blogspot.sk/. A koho Nórsko zaujíma aj ako krajina, ktorú by rád spoznal ako stredoškolský študent, smelo nech sa obráti na YFU Slovensko.

Zanechať komentár