#zijemsvojamerickysen – ako som sa udomácnila

s Jeden komentár

Kde začať? Moja učiteľka histórie ma nakazila “hastagmi” tak jeden pridávam aj ja len tak na začiatok #zijemsvojamerickysen. Svoj výmenný rok trávim v malom štáte na severe Ameriky – v Montane. Jeho meno pochádza zo španielskeho slova „montaña“, čo znamená hora alebo pohorie a môžem potvrdiť, že hory sú tu naozaj krásne. A ako dievča z Kysúc sa tu cítim ako doma.  🙂

img_1743Nie, že by to bolo tak dávno, ale pamätám si ešte čas pred odletom. Všetci sa vás pýtajú, či nemáte strach ale vy ste tak nadšení, že si strach asi ani neuvedomujete. Vlastne si ani neuvedomujete, že odchádzate a 10 mesiacov neuvidíte svojich rodičov ani kamarátov. Dokonca aj moja rozlúčka s našimi bola ako z rýchlika lebo moja skupina (cestovala som s výmennými študentami z Rakúska) mala nejaké problémy s letenkami na letisku. Takže nakoniec mi na rozlúčku s rodičmi nezostalo veľa času a bolo to asi iba „ahoj – ahoj“ a koniec  (a to som si myslela, že budem plakať!). Ale asi to tak bolo lepšie a vďaka môjmu “problému” s lístkom som strávila môj prvý let cez oceán v biznis triede!

S odstupom času rozmýšľam kedy mi doplo, že som tu a 10 mesiacov neuvidím naše krásne Slovensko. A áno viem. Prvý skype s rodičmi! To bola asi zatiaľ najťažšia časť môjho pobytu. Vtedy mi to tak nejak asi všetko doplo alebo som len bola unavená po ceste, nikomu som nerozumela a to, že som bola zo všetkého zmätená, je asi slabé slovo. Prvé dni som len sama seba utešovala, že to nie je až tak dlho a počítala som dni do môjho návratu domov. Veľakrát som sa iba usmievala, lebo som ani pri najmenšom netušila čo odo mňa ľudia chcú… Raz sa ma hostiteľský ocino spýtal, či môžem ísť s naším psom po škole von a ja som mu odpovedala, že nie som hladná. Teraz sa na tom už len spoločne smejeme. Takže ak sa bojíte o svoje jazykové schopnosti, žiadny strach! Jazyk je to najmenej – budete prekvapení sami zo seba čo všetko sa da povedať bez slov.  😛

img_3303Samotné udomácňovanie sa bolo pre mňa veľmi rýchle… Priletela som v noci, hneď na druhy deň som sa bola zapísať v škole. Ďalší deň som už mala prvý bežecký tréning. Vďaka tomu sa mi podarilo si nájsť veľa kamarátov ešte pred samotným začiatkom školy. Ľudia sú tu naozaj veľmi priateľskí. Možno to je iba kvôli tomu, že som výmenná študentka – niečo ako „rarita z druhej strany vesmíru“ 🙂 , ale všetci mi veľmi pomáhajú. A mám najúžasnejšiu hostiteľskú rodinu. Naozaj sa cítim ako súčasť rodiny. Mám dvoch malých hostiteľských bratov a už teraz je mi ťažké si predstaviť život bez nich. (No a keďže som tretia výmenná študentka v tejto rodine, získala som ešte dvoch extra súrodencov. YFU je naozaj taká veľká rodina. A vďaka YFU mám svoju prvú vysnívanú sestru, ktorú som síce ešte nestretla, ale poslala mi už darček na Vianoce. Takže teraz mám dôvod navštíviť Nemecko a moju sestru – skvelý pocit!).

Toľko o mojom pobyte na začiatok. Pokračovať budem o škole, o predsudkoch, o tom čo nás spája a čo rozdeľuje… je toho ešte veľa s čím sa chcem s vami podeliť. Pripájam fotky – The Mound Rushmore a hlavy USA prezidentov v skale. Keď sa na to pozeráte – tak len sa pýtate: „prečo sú Američania takí šialení a vytvorili niečo takéto?“ a fotku nášho domu. Pred mnohými domami vejú USA vlajky, no pred našim aj slovenská. Čakala ma pri príchode a je tam dodnes.

Zuzka

Jeden komentár

  1. Anonym
    | Odpovedať

    Zajímavý článek, určitě si ho přečtou rádi i lidí v České republice. Dal jsem ho na svůj web.

Zanechať komentár