Viktor: “Vždy si spomeniem na ľudí, ktorí mi boli oporou”

s Nekomentované

Pred pár týždňami prešli presne štyri roky, odkedy som stál na viedenskom letisku s myšlienkou, že idem na rok do nového sveta. Rozhodnutie samozrejme nevznikalo ľahko. Prvotné nadšenie pri prihlasovaní ochladzovali rôzne obavy, ale keď nastal môj deň, hodil som ich za hlavu a vydal sa v ústrety juhu Belgicka.

Prvé stretnutie s rodinou prebehlo fajn a hoci nás delila čiastočná jazyková bariéra, rýchlo sme si k sebe našli cestu. Samozrejme, nebolo to vždy jednoduché. Belgicko predsa len nie je Slovensko. Odlišné zvyklosti, domáce zvieratá, namiesto sestry – brat…. Asi po týždni som si začal hlbšie uvedomovať, že tu naozaj zostávam. Že nespím v hosťovskej izbe, ale v mojej izbe. Že títo ľudia mi – pri troche šťastia – budú druhou rodinou. Dovtedy som to podvedome vnímal len ako ďalší druh dovolenky či výletu.

Azda každého budúceho výmenného študenta sprevádza obava, aké to bude v škole. Prvých desať minút nadšenia (rozumel som učiteľke, kým predstavovala seba, predmet a v kocke sa pýtala na naše prázdniny) vystriedal boj zachytiť aspoň niečo, aby mi slová nešli len ako prázdna melódia druhým uchom von. Doobeda som ako-tak vydržal sa sústrediť, ale poobede som zo začiatku nebýval veľmi použiteľný. Domov som chodil unavený a mal som čo robiť, aby som si neľahol už o deviatej. Ale každým dňom sa to zlepšovalo.

Spätne som veľmi rád, že som si písal aspoň stručný denník. Baví ma sledovať, ako som si organizoval život, ako sa mi darilo v škole, či doma. Ako som najprv nerozumel. Ako som si myslel, že už rozumiem, kým neprišlo niečo, čo ma zas vrátilo do reality. Ako som sa nakoniec stal plnohodnotným študentom. Vždy si spomeniem na ľudí, ktorí mi boli oporou – spolužiaci, ktorým som mohol nakúkať do zošitov, či pýtať sa podrobnosti, keď som dobre nezachytil učivo; učitelia, ktorí ma od prvého dňa prekvapili svojím profesionálnym a pritom veľmi ľudským prístupom…

Čas mi rýchlo letel a nakoniec som sa v Belgicku tak zžil, že som sa vôbec netešil na moment, keď sa budem musieť vrátiť späť. Keď nakoniec nastal, spolužiaci, učitelia aj rodina sa so mnou veľmi pekne lúčili. Vtedy som pochopil, že hoci to nie je dokonalá krajina, stala sa mojím druhým domovom.

Pri návrate na Slovensko som mal pocit, že všetko je úplne rovnaké ako pred rokom – len ja som bol iný. Rok som sa musel viac obracať, aby všetko dobre išlo, rok som cestoval krížom krážom len podľa toho čo si ja pripravím, pozriem a zabezpečím, rok som sa musel spoľahnúť len na svoj vlastný úsudok… Samozrejme, nestihol som si splniť všetky turistické sny, mnohé veci sa dali spraviť inak, ale môj výmenný pobyt zostáva skúsenosťou tak bohatou, že z nej čerpám dodnes.

Nedávno som Belgicko navštívil druhýkrát. Aj napriek trojročnému odstupu som sa veľmi srdečne zvítal s rodinou. Bolo príjemné vrátiť sa na miesta, ktorými som denne prechádzal a ukázať ich našim. Pripomenúť si všetky pekné chvíle, ktoré som tu mohol zažiť a byť vďačný, že som vtedy pred pár rokmi povedal jednej odvážnej myšlienke rovnako odvážne áno.

Viktor

 

Zanechať komentár